Je kríza?

Nezaskočila ma suma. Očakával som ju a rád by som ju zaplatil za to, aby bol kotol v poriadku. Zarazila ma však iná vec. Ešte raz - ako znela jeho veta? Povedal: "Ale to bude stáť 50 eur". Mne to znelo ako upozornenie. Upozornenie na to, aby som si jeho službu radšej nekupoval. Medzi ním a mnou bola zrazu prekážka - 50 eur. Lenže mne stále nejde do hlavy prečo je pre neho prekážkou zarobiť 50 eur. Veď je to podnikateľ - živnostník a jeho hlavným cieľom je predsa zarobiť si. Inými slovami povedal: "Nechcem".Je vidieť, že naši ľudia nemajú podnikanie v krvi. Toto nebol jediný prípad, všímam si podobné situácie aj inde. Najbežnejším prípadom sú kamenné obchody, v ktorých sa mojim príchodom v najexponovanejšom čase počet prítomných zdvojnásobí, kde v kúte sedí predavačka - "cica", lakuje si nechty a visí na facebooku. Sú to obchody, kde sa váš pozdrav stratí bez ozveny niekde v nenávratne a vy ho budete rýchlo nasledovať po tom, ako vás dožerie márne čakanie na pozornosť predavača. Toto je príklad zle motivovaných zamestnancov a podnikateľov, ktorí si nevedia alebo nechcú zarobiť, prípadne ich podnikanie vôbec nebaví. A potom sa podnikatelia sťažujú na krízu a zamestnanci na nízke platy.Sú však aj svetlé výnimky, no pribúdajú akosi pomaly. V jednom nemenovanom mäsiarstve u našich západných susedov som bol príjemne prekvapený prístupom predavačiek. Pekne nahlas a s iskrou v hlase pozdravila: "Dobrý den pane, copak vám můžu nabídnout?". Vypýtal som si nejakú šunku a mysliac si že mám vystarané, som sa otočil smerom od pulta. No ako laso okolo krku ma vrátili smerom k pultu predavačkine slová: "Prosím pane, zde je šunčička jak jste si přál. Zítra bude neděle, nebude vaše paní dělat gulášek? Máme zde znamenité hovězí." Bol som opäť zaskočený - no príjemne. Pani mi nenásilne a s úsmevom ponúkala tovar. Hoci som si ho nekúpil, bol som potešený. Je vidno, že zamestnanci mäsiarstva boli k tomuto vedení a pán vedúci sa naozaj stará aby mu robili tržbu a dobré meno.No povedzte do ktorého obchodu sa radšej vrátite a necháte tam peniaze? Tam kde sa na vás usmejú, alebo tam, kde na vás spoza pultu namiesto pozdravu mrzuto zaziape predavačka: "ČÍSLO!!!" - pýtajúc si číslo nákupného vozíka.Kým neprekonáme tieto pozostatky socializmu, tak sa nepohneme z biedy. Je ale na nás kupujúcich, aby sme podnikateľov vychovávali. Chodťe za tými, ktorí vám dajú k tovaru navyše aj dobrý pocit - pridanú hodnotu. No a o tých ostatných sa potom postará trh - čiže vaše rozhodnutie nedať im peniaze. Buď sa spamätajú alebo zaniknú. Dávajte im to tvrdo najavo - už vyše 20 rokov prešlo od doby, kedy sme sa prestali musieť v obchode klaňať a prosiť. Ak si to ako spotrebitelia naplno uvedomíme, tak sa oddelí zrno od pliev a bude po kríze.