Keď som prišiel k pultu s mäsom a vypýtal si šunku, tak ju predavačka nakrájala a potom si odo mňa pýtala číslo košíka:
- "Nemám košík"
- "Tsss, ale to ako? Treba mať košík."
- "Ja ho nepotrebujem, chcem si kúpiť len jednu vec."
- "Ale ja vám tú šunku nemôžem vydať, bez čísla ju nenahodím do systému."
- "To je váš problém, vyriešte si ho."
- "Ja vám dám košík - tu mám jeden prázdny."
- "Nechcem košík. Chcem šunku. Chcete mi ju predať, alebo nie?"
- "No to ja takto nemôžem, ..."
- "Dobre, tak ja si ju nekúpim.", hovorím opúšťajúc priestory predajne.
Duch socializmu ešte stále máta v tejto inštitúcii. Ani 20 rokov po prevrate sa stále nespamätali. Majú novú predajňu, perfektné nové váhy, POS systém, .... no zákazník sa stále k nim plazí na kolenách. Presne ako pred 30 rokmi, keď si šlovek vystál 3 hodinovú frontu na mäso a ruky by vybozkával predavačovi, len aby dostal posledný šľachovitý odrezok.
Nedivme sa, že v niektorých podnikoch sú platy také, aké sú. Našej ekonomike nepomôžeme len zložením ponúkaného tovaru, ale aj výchovou k podnikaniu - už od základnej školy.
K zmene môjho názoru už nepomôže žiadne "ALE", žiadna obrana druhej strany. Tu je prípad jasný a posolstvo znie: "Nechceme zarobiť, chceme iba ušetriť. Nechceme predávať, sme tu len z donútenia."
Ostatní si urobte názor sami. Buď budete v obchode vystupovať ako poddaní pred kráľom, alebo donútite obchodníkov, aby vám pri vchode rozvinuli červený koberec.
