Je kríza?

Autor: Martin Chudomel | 5.1.2012 o 18:44 | (upravené 5.1.2012 o 20:01) Karma článku: 8,29 | Prečítané:  773x

Plynový kotol je rýchlo starnúce zariadenie. Pri dobrej údržbe vám vydrží 10 rokov a pri žiadnej údržbe 4 roky. Preto sa odporúča každý rok dať kotol prezrieť a vyčistiť servisným technikom. Nuž aj na mňa doľahol pocit, že by som mal dať kotlu čo si žiada a tak som pozval servisného technika. Keď včera prišiel a zhodnotil situáciu, povedal, že bude nutné vyčistiť výmenník od síry. Hovorím mu: "Fajn, dajte sa do toho, budem pokojnejšie spávať". On mi na to odpovedal nezvyčajnou vetou: "Ale to bude stáť 50 eur". Tak toto ma zaskočilo. Prečo to povedal?

Nezaskočila ma suma. Očakával som ju a rád by som ju zaplatil za to, aby bol kotol v poriadku. Zarazila ma však iná vec. Ešte raz - ako znela jeho veta? Povedal: "Ale to bude stáť 50 eur". Mne to znelo ako upozornenie. Upozornenie na to, aby som si jeho službu radšej nekupoval. Medzi ním a mnou bola zrazu prekážka - 50 eur. Lenže mne stále nejde do hlavy prečo je pre neho prekážkou zarobiť 50 eur. Veď je to podnikateľ - živnostník a jeho hlavným cieľom je predsa zarobiť si. Inými slovami povedal: "Nechcem". Je vidieť, že naši ľudia nemajú podnikanie v krvi. Toto nebol jediný prípad, všímam si podobné situácie aj inde. Najbežnejším prípadom sú kamenné obchody, v ktorých sa mojim príchodom v najexponovanejšom čase počet prítomných zdvojnásobí, kde v kúte sedí predavačka - "cica", lakuje si nechty a visí na facebooku. Sú to obchody, kde sa váš pozdrav stratí bez ozveny niekde v nenávratne a vy ho budete rýchlo nasledovať po tom, ako vás dožerie márne čakanie na pozornosť predavača. Toto je príklad zle motivovaných zamestnancov a podnikateľov, ktorí si nevedia alebo nechcú zarobiť, prípadne ich podnikanie vôbec nebaví. A potom sa podnikatelia sťažujú na krízu a zamestnanci na nízke platy. Sú však aj svetlé výnimky, no pribúdajú akosi pomaly. V jednom nemenovanom mäsiarstve u našich západných susedov som bol príjemne prekvapený prístupom predavačiek. Pekne nahlas a s iskrou v hlase pozdravila: "Dobrý den pane, copak vám můžu nabídnout?". Vypýtal som si nejakú šunku a mysliac si že mám vystarané, som sa otočil smerom od pulta. No ako laso okolo krku ma vrátili smerom k pultu predavačkine slová: "Prosím pane, zde je šunčička jak jste si přál. Zítra bude neděle, nebude vaše paní dělat gulášek? Máme zde znamenité hovězí." Bol som opäť zaskočený - no príjemne. Pani mi nenásilne a s úsmevom ponúkala tovar. Hoci som si ho nekúpil, bol som potešený. Je vidno, že zamestnanci mäsiarstva boli k tomuto vedení a pán vedúci sa naozaj stará aby mu robili tržbu a dobré meno. No povedzte do ktorého obchodu sa radšej vrátite a necháte tam peniaze? Tam kde sa na vás usmejú, alebo tam, kde na vás spoza pultu namiesto pozdravu mrzuto zaziape predavačka: "ČÍSLO!!!" - pýtajúc si číslo nákupného vozíka. Kým neprekonáme tieto pozostatky socializmu, tak sa nepohneme z biedy. Je ale na nás kupujúcich, aby sme podnikateľov vychovávali. Chodťe za tými, ktorí vám dajú k tovaru navyše aj dobrý pocit - pridanú hodnotu. No a o tých ostatných sa potom postará trh - čiže vaše rozhodnutie nedať im peniaze. Buď sa spamätajú alebo zaniknú. Dávajte im to tvrdo najavo - už vyše 20 rokov prešlo od doby, kedy sme sa prestali musieť v obchode klaňať a prosiť. Ak si to ako spotrebitelia naplno uvedomíme, tak sa oddelí zrno od pliev a bude po kríze.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa pre Danka veriť nedá

Žiaľ, nie sme v armáde, ale v Smer-SNS-Híd. Kde, všakáno, je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Zákon na ochranu médií sa dá ľahko obísť

Legislatíva zakazuje, aby majiteľ vlastnil printové aj elektronické médiá zároveň.

DOMOV

Oligarchovia majú novú príležitosť, Markíza má byť na predaj

Hovorí sa aj o predaji denníka Nový čas.


Už ste čítali?